Z cukrárky učiteľkou?

Autor: Petra Machová | 28.4.2014 o 11:54 | (upravené 28.4.2014 o 12:00) Karma článku: 13,28 | Prečítané:  6609x

Škôlka je miestom, kde sa deti po  prvý krát stretávajú s disciplínou, s rovesníkmi,  s organizovaným programom, s vyučovaním. Je to miesto kde si už nemôžu vyberať, čo by si dali na desiatu, alebo čo chcú robiť, ale musia sa prispôsobiť stanovenému harmonogramu, ktorého  cieľom je deti nejakým spôsobom formovať, vzdelávať, zabezpečiť ich zdravý rozvoj po všetkých stránkach. Kto je kompetentný našich predškolákov vzdelávať?

„Keď som sa hlásila na pedagogickú akadémiu ja,  prijímacie skúšky a nároky na uchádzačov boli omnoho vyššie. Dostať sa tam, nebolo také ľahké ako dnes..“ – hovorí Natália, ktorá je dnes učiteľkou materskej školy s niekoľkoročnou praxou a spomína na náročnú prípravu na prijímačky, hodiny hry na husle a strach z gymnastických prvkov, ktoré musela ovládať. Dnes má mnoho kolegýň, ktoré sa vo svojich 15 rokoch na pedagogickú akadémiu nedostali, spravili si maturitu na rôznych iných školách a dnes pracujú ako učiteľky materských škôl s doplneným (dvojročným) pedagogickým vzdelaním.

Kritériá dnes skutočne nie sú tak prísne. Prijímacie konanie na Pedagogickú  a kultúrnu akadémiu  v Modre síce pozostáva z talentových skúšok z hudobnej, výtvarnej a telesnej výchovy, no dnes už nemusíte ovládať hru na nástroj, postačujúce sú hlasové schopnosti , hudobný sluch , zmysel pre rytmus  a záujem o hudbu (uvádza webová stránka Pedagogickej a kultúrnej akadémie v Modre), ďalej je to jazyková výchova a do úvahy sa berie aj priemer známok. V prijímacom konaní bolo tohto roku podľa informácií uvedených na webovej stránke prijatých 60 zo 72 uchádzačov.

Napriek tomu, že nároky na prijatie sú skutočné znížené, v podstate škole nie je čo vyčítať.  Každá škola chce prirodzene obsadiť všetky miesta a tak sa musí prispôsobiť úrovni uchádzačov.  Našim cieľom nie je akadémiu v žiadnom smere zhadzovať, ale naopak  vydvihnúť dôležitosť vzdelania v tejto oblasti.

Pozrime sa teda čo hovorí o predpokladoch na výkon pedagogickej činnosti zákon. Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch (Zákon číslo 317/2009 Z.z.) hovorí o kvalifikačných predpokladoch, bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a ovládaní štátneho jazyka.

Za bezúhonného pritom považujeme človeka, ktorý  nebol odsúdený za úmyselne spáchaný trestný čin (§9 Zákona číslo 317/2009 Z. z.). Zdravotná spôsobilosť  zahŕňa telesnú aj duševnú spôsobilosť na výkon tohto zamestnania. Kvalifikačným predpokladom je absolvovanie študijného alebo vzdelávacie programu požadovaného stupňa. Pričom pre materské školy je tento špecifikovaný ako „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo úplné stredné odborné vzdelanie“ (§7 Zákona číslo 317/2009 Z. z.).

Aká je ale realita? Školstvo je jednou z oblastí života, ktorá zrejme nikdy nebude fungovať tak, aby boli všetci spokojní. Nízke platy, či spoločenské uznanie učiteľskej profesie sú príčinami množstva voľných pracovných miest a nasledovne znížených kritérií  na prijatie do zamestnania na výkon pedagogickej činnosti.

A tak v našich materských školách ako pedagogičky pracujú mladé „rýchlopečené“  pani učiteľky s expresným vzdelaním v pedagogickom smere, alebo panie, ktoré by vzhľadom na svoj vek mohli byť už  na dôchodku. Respektíve aj mali.

Vyšší vek učiteliek chápe ako veľký problém aj riaditeľka nemenovanej MŠ: „Pani učiteľky vo vyššom veku, sú zamestnané tak povediac "na stráženie " detí. Je problém, aby sa dovzdelávali, alebo aby boli pri práci s deťmi aktívne či tvorivé, samozrejme, česť výnimkám. Vek súvisí aj s chorobami, ale samozrejme i s vyhorením osobnosti. Problém pre Slovensko čo sa týka veku je najmä v tom, že keby všetky pani učiteľky- dôchodkyne prestali pracovať, nemal by kto robiť, nakoľko pre mladé absolventky je táto práca málo lukratívna.“

Učiteľka inej materskej školy, ktorá  zastáva tiež funkciu vedúcej Metodického združenia  poukazuje na to, že staršie pani učiteľky ťažšie prijímajú inovatívne formy vzdelávania, ale na druhej strane sa na ne dá spoľahnúť, majú potrebné vzdelanie, dlhoročnú prax , netreba ich zaúčať a tak si ich v danej materskej škole držia.

Nie je to však len vek  pred ktorými nejedna riaditeľka prižmúri oko. Ako je to so vzdelaním? Podľa zákona je dostatočnou kvalifikáciou pre prácu učiteľa materskej školy úplné stredné odborné vzdelanie.  Ak  má uchádzač o prácu učiteľa materskej školy inú strednú školu s maturitou,  vyštudovaním vysokej školy v odbore predškolskej pedagogiky, alebo dokonca len doplnením dvojročného pomaturitného štúdia na pedagogickej akadémií sa stáva rovnocenným s absolventkami pedagogickej akadémie. Skutočne sa dajú porovnať kvalifikačné predpoklady uchádzačky, ktorá študovala štyri roky denného štúdia na pedagogickej akadémií s tými, aké má uchádzačka, ktorá má dvojročné víkendové štúdium? Respektíve s takou, ktorá si takéto vzdelanie ešte len robí a s prácou s deťmi nemá žiadne skúsenosti?

„Ak ide absolventka akejkoľvek strednej školy s maturitou na vysokú školu smer predškolská pedagogika, do praxe prichádza ako zmätený absolvent, ktorý "nevie, kde je sever". Je veľmi ťažké zaradiť túto učiteľku do praxe a je priam nevyhnutné, aby absolvovala adaptačné vzdelávanie pod vedením skúsenej učiteľky s praxou“, hovorí riaditeľka škôlky.

Rovnaký názor má vedúca Metodického združenia nemenovanej materskej školy v obci okresu Pezinok. V praxi má momentálne dve učiteľky, ktoré pri nástupe do zamestnania ešte len študovali dvojročné pomaturitné štúdium a hovorí:  „ Aj po dvoch rokoch ich pôsobenia u nás je potrebné ich v práci usmerňovať. Spolu s riaditeľkou škôlky sme ich museli naučiť  od základov všetko to, čo by sa za normálnych okolností mali naučiť v škole.“

Čo sa týka vysokoškolského vzdelania pedagógov materských škôl, existujú rôznorodé názory. Riaditeľka materskej školy, s ktorou sme sa rozprávali, zdôrazňuje, že „vysokoškolské vzdelanie prvého a druhého stupňa v odbore predškolská pedagogika by malo byť chápané ako rozširujúce vzdelanie pre absolventov strednej pedagogickej školy a nie ako požadované vzdelanie na výkon tohto zamestnania.“

Iná pedagogická pracovníčka, ktorá si po niekoľkoročnej práci v tomto odbore doplnila vzdelanie o vysokoškolský titul v odbore predškolskej pedagogiky uviedla ako dôvod rozšírenie vedomostí a schopností načerpaných počas stredoškolského vzdelania, obohatenie o nové formy a trendy v oblasti výchovy a vzdelávania a tiež zlepšenie platových podmienok.  Jedným dychom však dodáva, že vysoká škola a najmä externé vzdelávanie, ktoré väčšinou uchádzačky volia nekladie veľký dôraz na prax, ktorá je v tomto odbore nesmierne dôležitá.  „Nedokážem si predstaviť ako absolventka vysokej školy bez predchádzajúceho pedagogického vzdelania, bude schopná predstúpiť pred deti a samostatne a kvalifikovane pracovať,“- hovorí. V praxi však bude platovo ohodnotená rovnako, ako spomínaná učiteľka. Disponuje však rovnakými kvalitami?

Celé to vyzerá ako začarovaný kruh. Školy znižujú nároky na uchádzačov chcú získať, lebo chcú získať čo najväčší počet žiakov. Práca učiteľa však dnes nie je veľmi atraktívna a tak s rastúcim počtom voľných pracovných miest, klesajú aj kritériá prijatia do zamestnania.  Pedagogická pracovníčka, s ktorou sme sa na túto tému rozprávali, vidí problém aj v tom, že sa často viac ako na deti a kvalitu výučby prihliada na financie.  Ak materská škola príjme učiteľku bez vysokoškolského vzdelania, znamená to pre ňu menšie náklady na mzdy. A o probléme s financiami v školstve netreba ani rozprávať.

Niektorí rodičia  radšej svoje deti zveria do súkromných materských škôl s domnienkou, že platia za kvalifikovaných  pracovníkov. Na mnohé takéto súkromné zariadenia, sa však uvedené kvalifikačné kritéria ani nevzťahujú.

Je skutočne alarmujúce, že na postoch pedagogických pracovníkov sú zamestnávaní  ľudia,  ktorí sa v mnohom nezhodujú s popisom pedagogického pracovníka materskej školy aký nájdeme v zákone, či už je to nedostatočné, alebo len prebiehajúce vzdelanie, nedostatočná, alebo žiadna prax, či pokročilý vek.  Zodpovedné kompetencie pedagógov, ktorí by mali disponovať dostatočnými vedomosťami,  poznať psychologické procesy a podmienky výchovy a vzdelávania atď.,  sú často kladené do rúk nevyštudovaným učiteľom, ktorí sa na deťoch učia ako na pokusných králikoch.

 

Otázkou zostáva ako tento trend zmeniť? Ako zatraktívniť profesiu učiteľa a zabezpečiť, aby boli výchova a vzdelávanie v rukách kompetentných a kvalifikovaných pracovníkov?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?